Slovensko bez politikov

6.11.2022 dávali v televízii starý slovenský film Zemianska česť, na ktorý sme takmer zabudli. Nevieme, či ho v telke dávali v súvislosti s práve ubehnuvšími voľbami alebo hroziacimi predčasnými voľbami do parlamentu, ale či už tak alebo onak, načasovanie nemohlo byť lepšie. Ide totiž o satiru na predvolebnú frašku sfilmovanú podľa románu Jána Kalinčiaka Reštavrácia.

Napriek tomu, že román pochádza z roku 1860, je až neuveriteľné, ako nadčasovo je napísaný, pretože charaktery a charakteristiky postavičiek, ako aj ich správanie, možno napasovať na všetky politické figúrky, ktoré sme u nás doposiaľ mali a stále máme. No a rovnako aj na voličov, ktorí tieto politické figúrky volia.

Repríza televíznej klasiky nás priviedla k zamysleniu, kde sú korene takého správania a takých charakterov. Vzhľadom na dobu, kedy román vznikol, je zrejmé, že s tým určite nemá nič spoločné obdobie socializmu, na ktoré sa často zvaľuje všetko zlé, čo sa u nás dialo a deje. Takto sme sa správali už dávnom pred socializmom. Je to teda v nás, v národe, v našich génoch, že sme takým falošným, úplatným, bezzásadovým a bezcharakterným národom? Necháme sa kúpiť za klobásu či poldeci pálenky?

Odkaz románu do dnešnej doby

Dá sa teda pobaviť a zasmiať aj na takom starom filme? Určite áno, najmä keď si v jeho hrdinoch predstavíme naše súčasné politické postavičky. Realita dnešných dní však, bohužiaľ, nie je ani trochu zábavná, takže ide skôr o smiech cez slzy.

Ako sa to vo filme vlastne skončilo? Všetci sa pobratali, funkcie si podelili a obidve bandy vládli v podstate spolu. Nikoho ani vtedy nezaujímalo, ako je na tom krajina, ako sa vodí obyčajnému ľudu. Za všetko hovoria posledné slová filmu: „Nuž, ľa! Čo sa statočný zeman natrápi, kým vyjde na psí tridsiatok!“. A čo tak parafráza na súčasnú dobu: „Nuž, ľa! Čo sa statočná Slovač natrápi, kým vyjde na psí tridsiatok!“.

Nuž, od toho asi už nemáme ďaleko, keďže sa od Kalinčiakových čias vlastne nič nezmenilo. Ale môže sa, stačí iba odstaviť podarených politikov a hlavne volebný systém, ktorý im šafárenie umožňuje. Práve preto je tu tento portál, aby poukázal, kde je podstata tohto zla. Kým si neuvedomíme tieto fundamentálne okolnosti, nie je možné ani hľadať riešenia.

Román Reštavrácia a film Zemianska česť tak ostávajú nielen skvelou komédiou, ale aj mementom, že tváre sa síce menia, no politické taktiky ostávajú zhruba rovnaké. Voľby boli, sú a vždy budú iba fraškou pre verejnosť, zorganizovanou ziskuchtivými a mocibažnými indivíduami.